Pôvod sviatku vychádza z historických udalostí opísaných v biblickej
knihe Ester. Židovské dievča Ester sa stalo manželkou perzského kráľa
Ahašvera, ktorý vládol v rokoch 485-365 pred n. l. Esterin tútor z rodu
Benjamín odhalil a znemožnil sprisahanie proti kráľovi Ahašverovi. O
nejaký čas neskôr vymenoval kráľ Ahašver za prvého ministra
ctižiadostivého poradcu Hamana. Pred ním padali všetci na kolená, len
Mordechaj mu odmietal vzdať takú poctu. Haman v urazenej márnomyseľnosti
sa obrátil proti celému židovskému národu v Perzii. V zastúpení kráľa
nariadil Haman vyvraždenie všetkých Židov v krajine. V tom do diania
zasiahla Ester. Neváhala riskovať vlastný život, aby zachránila Židov
pred záhubou. Kráľ Ahašver vymenoval Mordechaja za jeho zásluhy za
prvého ministra namiesto Hamana, ktorého stihol trest. Židia informovaní
včas o ohrození ich životov sa zachránili a odrazili útok Peržanov,
priblížil biblický text Ústredný zväz židovských náboženských obcí v
Slovenskej republike na svojom webe.
Sviatok Purim je radostný sviatok, predchádza mu jednodňový pôst. Nazýva
sa aj Esterin pôst a je pamiatkou na tri dni pôstu kráľovnej a všetkých
Židov v Perzii. Na ďalší deň 14. Adar boli Židia v celej ríši mimo
nebezpečenstva, ale v meste Susy ešte prebiehali boje. Z toho dôvodu si
židovskí veriaci pripomínajú aj 15. Adar ako Šušan Purim (Purim v meste
Susy).
Pomenovanie sviatku je odvodené od slova pur - lós. Niekedy sa preto
označuje aj ako sviatok lósov. Podľa vtedajších zvyklostí sa losovalo o
odev a majetok zabitého nepriateľa. Taký osud pripravoval Haman Židom,
ale napokon sa losovalo o Hamanov majetok.